Počas odborného seminára diskutoval s pedagógmi minister Ján Mikolaj

Prijatím nového školského zákona a ďalších noriem bol vytvorený legislatívny rámec a v súčasnosti je úlohou zodpovedných inštitúcií, ale i samotných učiteľov naplniť tento zámer konkrétnymi obsahovými zmenami. Tieto kroky sa majú uskutočňovať aj na základe analýz, celoštátnych ale i medzinárodných meraní stupňa funkčnej gramotnosti žiakov, ktoré sa realizovali v rokoch 2003, 2006 a 2007 v 30 krajinách OECD. Podľa odborníkov majú naše deti mnoho vedomostí a poznatkov, čo dokazujú aj výsledky na medzinárodných podujatiach ako sú napríklad predmetové olympiády. Problémom však je to, že v predimenzovaných učebných osnovách nie je priestor, aby sme žiakov naučili tieto vedomosti používať, vyhľadávať nové informácie prípadne si ich dávať do súvislostí.
Nehovorilo sa však len o meraniach a vedeckých výskumoch. Prednášajúci i samotní účastníci seminára diskutovali aj o konkrétnych metódach a formách rozvíjania funkčnej gramotnosti vo vyučovacom procese. Do dnešnej diskusie s účastníkmi seminára sa popoludní zapojil i minister školstva Ján Mikolaj. Na úvod svojho vystúpenia zhrnul výsledky meraní PISA 2006, ktoré podľa neho nie sú pre nás príliš lichotivé. Merania boli uskutočnené v podstate v troch sférach. Podľa ministra dosiahli žiaci veľmi dobré výsledky v oblasti rozsahu znalostí, kde sa Slovensko zaraďuje medzi najlepších, v oblasti aplikácie vedomostí sa umiestnili tesne nad priemerom a v kategórii využiteľnosti, zdôvodňovania a presadzovanie vlastného názoru sme na spodných priečkach, čo nás v konečnom dôsledku radí na miesto pod priemerom OECD. "Z tohto dôvodu pripravujeme pre pedagógov nové školenia a aktivity, aby sme začali učiť trochu inak. Malo by sa dbať na individuálny prístup, rozvíjať tvorivé vlastnosti žiakov a zavádzať viac logických úloh, " uviedol pre TASR Mikolaj.
Tomuto procesu má napomáhať prijatá školská reforma, ktorá podľa ministra vytvára pre učiteľa i žiaka viac priestoru na využívanie modernejších metód, ale i variabilitu obsahu učiva. Rovnako by zlepšeniu situácie mal napomôcť aj zákon o pedagogických zamestnancoch, ktorý počíta s novým hodnotením v rámci kariérneho a kreditného systému a ten by ich mal motivovať k ďalšiemu vzdelávaniu. Ministerstvo pripravilo aj niekoľko projektov, ktoré môžu zásadným spôsobom podporiť zavádzanie informačných technológií do slovenských škôl, pričom sa snaží využiť hlavne eurofondy.
Riaditelia a metodici základných škôl sa zaujímali o systém ďalšieho vzdelávania, ktoré má zásadne vplývať na ich hodnotenie. Rovnako diskutovali s ministrom o možnostiach čerpania financií na projekty a nevyhli sa ani otázkam testovania deviatakov ZŠ, kde by privítali presunutie termínu na mesiace apríl prípadne máj.
Odborný seminár Stav a rozvoj funkčnej gramotnosti žiakov ZŠ je v poradí tretím zo série podujatí, ktoré pre slovenských pedagógov pripravil Štátny pedagogický ústav Bratislava, Metodicko-pedagogické centrum a Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania v Bratislave pod záštitou ministra školstva Jána Mikolaja. Predchádzali mu stretnutia v Bratislave, v Žiline, v piatok pokračuje v Košiciach a následne v ďalších krajských mestách.